Božie milosrdenstvo

Božia spravodlivosť a božie milosrdenstvo

V gréckej (byzantskej) teológii nie je božia spravodlivosť chápaná v zmysle právnickom, teda akoby Boh bol sudcom, ktorý každého odmeňuje či trestá podľa jeho skutkov. Božia spravodlivosť spočíva v tom, že Boh koná podľa svojej prirodzenosti, pričom nemožno pripustiť, že by bol – ako nestvorené bytie – akokoľvek obmedzený svojou prirodzenosťou.

O Božej spravodlivosti teda možno tvrdiť, že je spravodlivé, ak Boh, ktorý stvoril človeka na svoj obraz (Gn 1,27), je milosrdný k svojmu stvoreniu a miluje človeka – je milujúci človeka.

Božia spravodlivosť a božie milosrdenstvo nie sú teda dva odlišné prejavy Božej prirodzenosti. Božie milosrdenstvo je v takomto chápaní skôr prejavom Božej spravodlivosti.

 

Ľudská prirodzenosť

Ako sme povedali vyššie, človek bol stvorený na Boží obraz. Tak, ako je Boh spravodlivý, keď koná podľa svojej prirodzenosti, aj človek je spravodlivý, keď žije podľa svojej prirodzenosti. Prirodzenosť človeka spočíva v tom, že zobrazuje Božiu prirodzenosť a je v jednote s Bohom.

Aby bol človek skutočným obrazom svojho Stvoriteľa, musel obdržať aj najväčší dar, slobodnú vôľu. To viedlo prvého človeka k zrieknutiu sa jednoty s Bohom a krása prvotnej ľudskej prirodzenosti, obrazu svojho Stvoriteľa, bola ľsťou satana zbavená pôvodnej podoby. V liturgických textoch byzantského obradu sa často stretáme s myšlienkou, že Božie Slovo si oblieklo ľudské telo, aby pozdvihlo padnutého Adama; aby navrátilo človeku jeho prvotnú dôstojnosť, pretože Boh ho stvoril len o niečo menšieho od anjelov, slávnou a cťou ho ovenčil. (Ž 8,6)

 

Spása

V Starom Zákone sa Božie milosrdenstvo prejavuje v tom, že sa Boh stará o svoj vyvolený národ a mnohokrát ho zachraňuje, hoci Izrael je mu mnohokrát neverný. Toto milosrdenstvo voči celému národu je zárukou Božieho zľutovania nad jednotlivcom.

Božie milosrdenstvo voči ľudstvu sa v Novom Zákone prejavilo v tom, že Božie Slovo, spolupodstatné a spoluvečné, splodené pred vekmi bez matky, od vekov sediace na tróne spolu s Otcom, si v čase bez otca mocou svätého Ducha vzalo telo z Bohorodičky a prijalo človečenstvo bez zmiešania či rozdelenia Božskej a ľudskej prirodzenosti. Narodilo sa z Panny; podrobilo sa zákonu, keď bolo obrezané na ôsmy deň; po štyridsiatich dňoch bolo obetované v chráme; skrze Krst v Jordáne zjavilo svoje Božstvo, pôsobilo medzi nami; premenilo sa na hore Tábor, kde sa ukázalo apoštolom vo svojej sláve; slávnostne vstúpilo do Jeruzalema aby ohlásilo príchod Kráľovstva; bolo odsúdené tými, ktorých má súdiť, trpelo a zomrelo na kríži; zostúpilo do podsvetia aby zničilo smrť a pozdvihlo padnutého Adama a  na tretí deň vstalo z mŕtvych, už nie so  smrteľným telom, ale s telom osláveným. Po štyridsiatich dňoch vystúpilo na Nebesia, zasadlo s oboma prirodzenosťami v jednej osobe na trón spolu s Otcom, a tak povýšilo ľudskú prirodzenosť viac, než pri stvorení. Od Otca nám poslalo svätého Ducha, v ktorom sme zbožštení, máme podiel na Božom živote a na jeho prirodzenosti skrze krst, myropomazanie a eucharistiu. Takto sa veriaci stáva Božou milosťou tým, čím je Kristus svojou prirodzenosťou – bohočlovekom. Ako môžeme vidieť, oslava každého veľkého Pánovho sviatku v cirkevnom roku je oslavou Božieho milosrdenstva skrze anamnézu konkrétnej udalosti v dejinách všeobecnej spásy.

Takto bolo dokonané dielo všeobecnej spásy. Na vlastných telách však máme dopĺňať to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev (Kol 1,24). To, čo dopĺňame, je naša osobná, no nie individuálna spása. Ako údy Kristovho tajomného tela – Cirkvi – totiž vlastnou spásou prispievame k sláve celého „organizmu“.

Keďže každý človek dostal slobodnú vôľu, aby mohol prijať Boží dar, veriaci sa môže kedykoľvek v priebehu svojho života rozhodnúť žiť bez Boha. Je teda potrebná naša spolupráca, ak máme byť zachránení, zbožštení. Našim vkladom je slobodná vôľa; ostatné v nás pôsobí Božia milosť, ak ju prijímame. Krst nezmazal našu náklonnosť k zlému, aby sa neumenšilo dielo našej spásy. Preto v liturgických sláveniach neustále prosíme o Božie milosrdenstvo, o zľutovanie. Nie však v zmysle právnickom, akoby nám mal byť odpustený trest za naše skutky. Samozrejme, na Božie milosrdenstvo sa odvolávame aj v súvislosti s odpustením hriechov. Hriech však nie je chápaný ako konkrétny skutok, priestupok proti prikázaniu, ale stav odlúčenia od Boha, nejednoty, v ktorom sa nachádzame. Božie milosrdenstvo je tu chápané ako Božia filanthropia, pomoc poskytnutá človeku náchylnému k hriechu. Prosba o Božie milosrdenstvo (zľutovanie) je prejavom našej slobodnej voľby, túžby žiť v jednote s Bohom.

VN:F [1.9.7_1111]
Rating: 10.0/10 (4 votes cast)
VN:F [1.9.7_1111]
Rating: +2 (from 2 votes)
Božie milosrdenstvo, 10.0 out of 10 based on 4 ratings

Reagovať

Musíte byť prihlásený pre pridanie komentára.