Svätý Chlieb

Eucharistia je srdcom a vrcholom života Cirkvi. Týmto konštatovaním začína článok 1407 Katechizmu katolíckej cirkvi. A ak samotné toto tvrdenie predložíme pred pravoslávneho veriaceho, predchalcedónskeho kresťana, starokatolíka či lefebvristu, bude s ním bez ďalšej diskusie súhlasiť. Súdiac podľa toho, ako slávime eucharistiu v našich cerkvách, by sa však dalo povedať, že krásu symbolov, ktoré sa nám vo svätej Božskej liturgii ponúkajú, nedokážeme dostatočne pochopiť a oceniť.

Súčasná prax v gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku

Prvou časťou svätej Božskej liturgie je proskomídia, prípravná časť, ktorá sa koná za „oponou“, za ikonostasom v neprítomnosti ľudu. V nej sa chystajú obetné dary, chlieb a víno, na nekrvavú obetu. V súčasnej praxi sa používa plátok prosfory (predneseného kvaseného chleba), často neopečiatkovanej, z ktorej sa vyreže štvorček s rozmermi možno 3 x 3 cm. Potom sa vyreže trojuholník na česť presvätej Bohorodičky, malé štvorčeky na pamiatku svätých a ďalšie ako spomienka na živých a zosnulých, podľa predpokladaného počtu prijímajúcich. V horšom prípade tieto častice pripraví kňaz už doma, počas proskomídie ich len preloží z umelohmotnej dózičky na diskos, pričom, aspoň dúfam, odrieka modlitby sprevádzajúce prípravu darov.

Počas epiklézy kňaz žehná chlieb aj víno s úmyslom predložiť k posväteniu nielen Baránka, ale aj všetky častice prinášané ako spomienka. Pred prijímaním veriacich vsype kňaz všetky častice, teda zväčša nerozdrobené časti „NI“ a „KA“ z Baránka, ako aj častice na spomienku, do čaše, aby z nich veriaci prijímali. Tento zvyk je zjavne napodobením praxe rímskeho obradu, a to praxe dosť pragmatickej, kde sa prináša jedna väčšia „kňazská“ hostia pre prijímanie kléru a množstvo drobných pre laikov.

Z použitej „prosfory“ ostáva zopár okrajov, ktoré si zvyčajne rozdelia miništranti, deti z farnosti či deti kňaza.

Ideálna prax v byzantskom obrade a jej symbolika

A teraz sa pozrime, ako by mala liturgia vyzerať podľa rubrík v liturgických knihách. Aby sme nechápali rešpektovanie liturgických predpisov len ako nezmyselný formalizmus, pokúsime sa vysvetliť aj ducha litery.

Pri proskomídii reže kňaz postupne päť chlebov – prosfor. Tento počet údajne symbolizuje päť chlebov, z ktorých Ježiš Kristus nasýtil päťtisícový zástup. V Grécku sa používa iba jeden chlieb, no pečiatka je rozdelená do piatich polí, čím v podstate rozdeľuje prednesený chlieb na päť predpísaných prosfor. U staroobradovcov sa používa sedem chlebov, čo je staršia prax svätohorských monastyrov.

Z prvej prosfory kňaz vyrezáva Baránka pričom sa modlí verše z Izaiášovho proroctva o násilnej smrti očakávaného Mesiáša (gr. Christos). Vyzdvihuje Baránka z bochníka, narezáva spodnú stranu v tvare kríža a symbolicky ho prebodáva z pravej strany. Zvyšok bochníka sa odkladá bokom. Tu môžeme vidieť, že táto častica je viacerými úkonmi pripodobnená Kristovi.

Iné častice Krista zobrazovať nemajú. To nám naznačuje aj skutočnosť, že víno a voda sa lejú do čaše hneď po príprave Baránka, nie po vyrezaní všetkých častíc.

Z druhej prosfory sa vyrezáva väčší trojuholník na česť presvätej Bohorodičky, z tretej sa vyrezávajú častice v podobe menších trojuholníkov na pamiatku svätých, rozdelených do niekoľkých skupín. Štvrtá prosfora slúži na spomienku živých na čele s biskupom. Poslednou prosforou si pripomíname zosnulých na čele so zakladateľmi chrámu.

Usporiadanie častíc na disku predstavuje celú Cirkev na čele s Baránkom, Ježišom Kristom. Naľavo od Baránka, teda akoby po jeho pravici, stojí Bohorodička, na druhej strane sú anjeli, prorok, predchodca a krstiteľ Ján a ďalší svätí. Častice zobrazujúce živých i zosnulých členov našej miestnej cirkvi – farnosti – sú umiestnené v dvoch radoch pod Baránkom.

Počas anafory pri vozhlase „Tvoje z tvojho tebe prinášame“ zdvíha kňaz v prekrížených rukách diskos a čašu a robí s nimi znamenie kríža. Následne počas epiklézy žehná „svätý chlieb“ a čašu a potom obe naraz.

Čo sa myslí pod pojmom „svätý chlieb“ možno vidieť pri príprave darov k pričastiju. Počas spevu „Jediný je Svätý“ si diakon stane napravo od kňaza a hovorí: „Rozlom, vladyka, svätý chlieb!“ Kňaz ho pozorne a s bázňou láme na štyri časti, pričom hovorí: „Láme a rozdeľuje sa Baránok Boží, láme a nedelí, ustavične sa požíva, ale nikdy ho neubúda a prijímajúcich posväcuje.“

Ohľadne chleba pre prijímajúcich (lepšie povedané pre tých, ktorí majú účasť) predpisuje služebník: „…časti NI a KA sú pre prijímajúcich. Rozdrobí ich (kňaz) na menšie čiastky, aby ich bolo dosť.“ V cirkevnoslovanskom texte čítame: „…razdrobľáješi na části mályja, elíko búdet dovóľno po razsmotréniju tvojemú.“

Za rozporuplnú považujeme inú rubriku, ktorú obsahuje „rímsky“ liturgikon, resp. služebnik ruténskej aj obecnej recenzie, ako aj archijeratikon ruténskej recenzie. Táto rubrika predpisuje: „Treba poznamenať, že pre veriacich, ktorí chcú mať účasť na svätých tajomstvách, kňaz rozdrobí dve zostávajúce časti svätého baránka NI a KA na menšie čiastky a diakon ich spolu s ostatnými premenenými čiastkami svätého baránka [hubkou] vloží do čaše.“ V cirkevnoslovansom origináli: „Podobájet vídati, jáko, ášče súť choťáščiji pričaščátisja svjatých tájin, razdrobľájet jeréj dví části svjatáho áhnca ostávšyja, jéže NI, i jéže KA, na mályja částicy, i táko diákon [húboju] vlahájet ích i vsjá druhíja částicy, s áhncem presuščestvľénnyja, vo svjatúju čášu.“

Má sa teda na pričaščenije ľudu používať iba Baránok, alebo všetky častice? Poriadok bohoslužieb podľa recensio ruthena uvádza: „Diakon pozdvihne svätý diskos nad čašu a pozorne ho utiera špongiou, ak je zvyk ju používať, aby ani odrobinka neostala na diskose.“ Pozrime sa však na zvyk pravoslávnych cirkví a iných zjednotených byzantských cirkví, napr. melchitských katolíkov. V pravoslávnej cirkvi sa k pričastiju veriacich používa iba Baránok, ostatné častice sa do svätej čaše vsypú až po pričastiji ľudu. Obdobný predpis nájdeme aj v gréckom jeratiku (liturgiku), ktorý bol vydaný v Ríme v roku 1950 pre potreby byzantských katolíkov, ktorí používajú gréčtinu ako pôvodný liturgický jazyk. Táto bohoslužobná kniha predpisuje: „Zvyšné častice vhodí (diakon) do svätej čaše po pričastiji (meta tin kinonian) veriacich.“

Na základe tohto zbežného porovnania možno považovať slová „i vsjá druhíja částicy, s áhncem presuščestvľénnyja“ za neskoršiu vsuvku v textoch služebníkov, ktoré slúžili ako podklad pre liturgikon ruthénskej recenzie. Zavedená bola zrejme pod vplyvom praxe latiníkov. No aby sme boli spravodlivý, tejto dezinterpretácii liturgických predpisov zrejme pripravil cestu zvyk pravoslávnej cirkvi odlučovať laických veriacich od účasti na eucharistii, s ktorým sa nestotožňujeme. V niektorých ruských služebnikoch totiž chýba detailnejší predpis ohľadne prípravy posvätených darov na pričastije veriaceho ľudu.

Takisto liturgické predpisy ohľadne liturgie Vopredposvätených dávajú najavo, aký Chlieb má byť použitý k pričastiju. Počas svätej Štyridsiatnice, keď sa má slúžiť liturgia Vopredposvätených, kňaz v nedeľu predtým na proskomídii vyreže prvého Baránka a po ňom ďalšie, podľa počtu liturgií Vopredposvätených. Pri každom jednom Baránkovi opakuje modlitby pri rezaní, vydvihovaní, nakrojení a prebodávaní. Až potom vlieva do čaše víno a vodu. Počas epiklézy kňaz hovorí: „A učiň tento chlieb“, nie „chleby“, pretože Kristus je len jeden. Takéto objasnenie v rubrikách liturgie Jána Zlatoústeho či Bazila Veľkého chýba, hoci sa počíta s použitím viacerých prosfor. A nakoniec počas vozhlasu „Sväté svätým“ kňaz pozdvihuje všetky častice s pečaťou IC XC NIKA spolu, nie celý diskos ani nie len prvého Baránka.

Ako sme sa už dozvedeli z rubrík gréckeho liturgika vydaného v Ríme, častice vyrezané na pamiatku Bohorodičky, svätých, živých a zosnulých by sa mali vsypať do čaše až po pričastiji veriacich. Diskos a čaša sa prenášajú na žertveník, kde sa zvyšné dary konzumujú.

Ako sme už napísali, Baránok jediný predstavuje Krista. Ostatné častice zobrazujú jednotlivé osoby, a to počas celej liturgie. Aký má teda zmysel prinášať tieto častice, keď nie sú určené k pričastiju? Celý ich zmysel spočíva zrejme v symbolike. Predstavujú konkrétne osoby a všetky dohromady Cirkev. Svätá Božská liturgia je ikonou nebeskej liturgie, na ktorej máme účasť, spájame sa s Cirkvou v nebi. Sme posväcovaní prítomnosťou Krista. S časticami, ktoré nás na prestole zastupujú a zobrazujú, sa obrazne deje to, čo s nami v skutočnosti; tak ako sú častice po prijímaní vsypané do čaše, aby sa zjednotili s Kristovým Telom a Krvou a so sebou navzájom, tak aj my sa účasťou na svätých Božských nesmrteľných a životodarných Kristovych tajomstvách zjednocujeme s Kristom i medzi sebou navzájom a tvoríme tak Kristovo tajomné telo – Cirkev.

S chlebom sa v liturgii stretávame ešte raz, a to pred prepustením, kedy sa rozdáva ako antidor, čo sú zvyšné časti prosfor. Tento chlieb je iba požehnaný, nie posvätený a pripomína nám ranokresťanské agapé, ktoré malo svoje miesto po skončení liturgie. Antidoron znamená „miesto darov“. Prostredníctvom tohto chleba dostávajú podiel na našej službe tí, ktorí z vážnych dôvodov nemôžu mať účasť na Kristovom Tele a Krvi. Antidor sa rozdáva aj tým, ktorí prijali presväté Dary. Okrem toho, že je symbolom našej lásky, družnosti, má aj praktický význam: po prijatí Kristovho Tela a Krvi jeme najprv požehnaný chlieb a až tak požívame pozemské dobrá.

Záver

Súčasná prax gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku zoslabuje hlbokú symboliku byzantskej liturgie a je prejavom latinizácie našej cirkvi. Takisto zaniká hlboké prepojenie medzi teologickým myslením a liturgiou.

Aby sa zachovala hlboká symbolika liturgických úkonov, je potrebný návrat k pôvodnej praxi našej cirkvi. Konkrétne ide o dodržiavanie týchto princípov:

1. Je potrebné používať aspoň jeden celý bochník. Ak sa používa len jedna prosfora, v ideálnom prípade by mala niesť pečiatku gréckeho štýlu. Bochník by mal byť dostatočne veľký, aby zvýšilo chleba aj na antidor.

2. Prosfora sa má pripravovať počas proskomídie na žertveníku so všetkými predpísanými modlitbami.

3. Na pričastie sa má používať iba Baránok. Pečiatka má byť dostatočne veľká, aby Baránok vystačil na pričastije veriacich.

4. Po liturgii by sa mal vyložiť antidor na tetrapod, i keď správnejšie je rozdávať ho počas tridsiatehotretieho žalmu, pred prepustením.

 

VN:F [1.9.7_1111]
Rating: 10.0/10 (5 votes cast)
VN:F [1.9.7_1111]
Rating: +2 (from 2 votes)
Svätý Chlieb, 10.0 out of 10 based on 5 ratings

Reagovať

Musíte byť prihlásený pre pridanie komentára.