Hysterička

Veľmi som sa tešil na Veľký pôst, na liturgie Vopredposvätených, na modlitbu Efréma Sýrskeho, na veľkú metániu, ale aj na premáhanie sa, snahu o zdržanlivosť, na duchovné zápasy. Čím sú tieto zápasy ťažšie, čím je namáhavejšie putovanie pôstom, tým radostnejšia bude oslava Kristovej Paschy, teda prechodu zo smrti k životu.  Práve s Veľkou štyridsiatnicou súvisí aj moja dnešná skúsenosť zo železničnej stanice.

Keďže je štvrtok, pred všetkými okienkami stáli dlhé rady študentov. Na stanicu som prišiel sedem minút pred odchodom môjho vlaku, takže som nepredpokladal, že si stihnem kúpiť lístok. No postavil som sa do radu a čakal som.

Keď boli predo mnou už len dvaja ľudia, a všetko nasvedčovalo tomu, že vlak predsa len stihnem, prišli najprv k mladíkovi predo mnou dve študentky a spýtali sa ho, či by sa mohli postaviť pred neho. Išli na rovnaký rýchlik, ako ja. Ale mali smolu, pretože tým rýchlikom plánoval cestovať aj mladík predo mnou. A tak skúsili šťastie u mňa, no odpoveď bola opäť záporná. Vzápätí som však začul hlásenie o osobnom vlaku, ktorý mal ísť len o päť minút neskôr. Ním by som sa dostal domov len s polhodinovým oneskorením, a ja som začal v duchu zápasiť s myšlienkou, že dievčatá predsa len pustím pred seba.

Najskôr som našiel argument hovoriaci proti tomuto nápadu. Pomyslel som si, že ľuďom stojacim za mnou to nemusí byť zrovna po vôli, a dievčatá by sa preto mali spýtať najprv týchto ľudí. To by asi nestihli a asi by sa pýtali neúspešne. No tiež som si v duchu hovoril, že je pôst a mal by som byť „milosrdný“. Navyše, tie študentky mohli cestovať ďalej, ako ja.

A práve v tejto myšlienke som našiel kritérium, vďaka ktorému som sa mohol ľahšie rozhodnúť: Ak idú dievčatá ďalej, ako ja, pustím ich. Opýtal som sa a ony šli ďalej, ako ja. Síce len o jednu stanicu, ale stále to bolo ďalej. Navyše, osobný vlak končil v mojej stanici, a tak som ich pustil pred seba.

Tento môj počin vyvolal veľkú neochotu u jednej panej v stredných rokoch, ktorá našťastie nestála bezprostredne za mnou. Najprv začala hystericky vydávať pokyny pokladníčke, aby študentkám nepredala lístok, nech sa zaradia. Keď to pokladníčka nespravila a prišiel som na rad ja, začala opäť kričať, aby nepredala lístok mne, aby som šiel na koniec radu miesto tých dievčat. Na jej výzvu som reagoval len slovami: „Dostante ma tam.“

Pokladníčka už asi nemala nervy na túto ženskú, a keď mi vydala lístok, povedala jej, aby si pýtala lístok ona. To ju ako ta upokojilo a tentokrát jej už predbiehanie nevadilo. Keď si vypýtala lístok, zistil som, že mienila ísť tým spomínaným osobným vlakom. Mala namierené len do vedľajšej dediny, snáď by to aj pešo vládala prejsť. Tak či tak, čudujem sa, že pani nevyužila na kúpu lístka funkčný automat. Ja som ho využiť nemohol kvôli vzdialenosti.

Nakoniec som kvôli tým dvom dievčatám rýchlik nestihol a nasadol som na rovnaký osobák, ako tá hysterická pani. Sediac vo vlaku som čakal ešte asi dve minúty, kým sme sa konečne pohli, a to som nastupoval neskôr, ako ona.

Existujú dva dôvody, prečo o tomto dnešnom zážitku píšem (teda okrem istej trpkosti, ktorú vo mne tá „milá“ pani zanechala):

1. Čoraz častejšie sa stretávam s neochotou, sebectvom a niekedy až so zákernosťou. Naproti tomu zriedkavejšie vidím solidaritu, empatiu, obetovanie sa pre druhého. A keď sa sám rozhodnem niekoho „pustiť pred seba“ a nebodaj ho uprednostním pred iným, z nezištnosti zrejme podozrievaný nebudem. Možno som nepozorný, možno si všímam len to zlé. Tieto možnosti by som pripustil radšej než možnosť, že v našej spoločnosti nastáva zmena k horšiemu, že stredobodom života väčšiny ľudí sa stáva ich vlastné ego.

2. Niekedy stojíme pred rozhodnutiami, ktorých dôsledky nedokážeme predvídať. Niekedy nedokážeme objektívne posúdiť, čo je lepšie spraviť. Takéto situácie si zrejme žiadajú dar rozlišovania. No aj keby sme sa domnievali, že tento dar rozlišovania nemáme, netreba sa takýchto situácií báť. Správne je rozhodnúť sa pre tú vec, ktorú pokladáme za prospešnejšiu pre druhých. Možno tým niekoho nahneváme, možno vzbudíme podozrenie, že sme konali zo zištných dôvodov, ale najdôležitejší je náš úmysel. Ten dokážeme spomedzi všetkých dotknutých posúdiť jedine my.

VN:F [1.9.7_1111]
Rating: 10.0/10 (2 votes cast)
VN:F [1.9.7_1111]
Rating: +2 (from 2 votes)
Hysterička, 10.0 out of 10 based on 2 ratings

Reagovať

Musíte byť prihlásený pre pridanie komentára.