Tento článok som sa rozhodol zverejniť len na svojom blogu; nechcel som, aby sa objavil aj na titulke. Je totiž určený ľuďom, ktorí sa ako-tak oboznámili s mojimi názormi, ktorí majú záujem aj o také ťažké témy, akou je pôst.

Počas pôstu som uverejnil dva články na túto tému (“Veľká metánia” a “Nielen z chleba žije človek”), ktoré mali za úlohu povzbudiť a motivovať seba i ostatných pôstnikov a objasniť, prečo je pôst dôležitý. Teraz, keď pôst skončil, chcel by som sa obzrieť a zhodnotiť moje úsilie. Zároveň by som sa rád o svoje skúsenosti (zdary i nezdary) podelil s vami a možno vás aj inšpiroval. Snáď aj vy dotvoríte tento článok a v diskusii sa podelíte o vaše skúsenosti alebo postrehy.

Ako som sa postil

Podstúpim teda nebezpečenstvo, že v sebe uvoľním miesto pýche, vydám sa na milosť vám i vašej kritike a rozpoviem vám, ako som sa postil:

Základom môjho pôstu bolo zdržiavanie sa od mäsitých pokrmov. Mäso som jedol dvakrát v nedeľu, rybu raz a raz plody mora, ktoré sa podľa tradície neradia k rybám. Rybu som jedol aj na sviatok Zvestovania Bohorodičke a na Kvetnú nedeľu, kedy to tradícia dovoľuje. Moja subtilná telesná konštrukcia a študentský život mi neumožnili postiť sa od živočíšnych produktov. Malo by to neblahý vplyv na moje zdravie. Od mlieka, mliečnych výrobkov a vajíčok som sa zdržiaval v stredy a piatky. Jedol som trikrát denne, do sýta som sa snažil najesť najviac dvakrát. Od Syropôstnej nedele do prvej liturgie vopredposvätených som jedol vždy iba vecer. V deň pred liturgiou vopredposvätených som jedol iba raz večer a raz doobeda. Problém som mal s pitím do sýta a s robením si zásob. Občas som si totiž pripravil viac jedla, ako by ma zasýtilo.

Okrem pôstov od jedla som sa postil aj od fajčenia fajky, alkoholu (čo som porušil raz na púti do Gamingu a uvedomil som si to asi hodinu potom) a od kávy. V polovici pôstu som si uvedomil, že by bolo potrebné obmedziť internet, čo sa mi nepodarilo skorigovať.

Počas Strastného týždňa som jedol dvakrát denne, vždy večer a doobeda. Od štvrtka som toto zredukoval len na večeru, pričom v piatok a sobotu som večeral maces. K tomu sa pridal pôst od internetu (okrem nutných či prospešných vecí). Prvé sýte jedlo bol dnešný obed, pretože som držal aj eucharistický pôst.

Počas Trojdnia som sa cítil vysilene, párkrát sa u mňa objavilo podráždenie z hladu, čo som sa snažil skrotiť. Pocit hladu a únavy z pôstu však vyvažovala duchovná sila. Je to síce v rovine pocitov, ale tento zážitok chápem ako osobnú skúsenosť s teológiou kenosis a theosis.

Čo mi pôst dal

Aby som začal vecami nižšími, spomeniem jednu telesnú výhodu pôstu: hlad, ktorý pociťujeme, nás upozorňuje na dôvod, prečo sa postíme. Počas liturgií a modlitieb som upriamoval myseľ na príčinu môjho pôstu. Predmet sa nám stáva tým vzácnejší, čím viac úsilia a pohodlia sme mu obetovali. Takto nás pôst učí vážiť si oslavu sviatkov a fyzicky nám pripomína, aby sme sa sústredili na liturgiu.

Keďže aj telo je povolané k spáse a my ho máme posväcovať modlitbou a pôstom, duchovný prínos pôstu súvisí so spomínanými telesnými výhodami. Tieto prínosy a význami pôstu som už spomínal v inom článku. Osobne som pocítil najmä prípravný charakter pôstu, uschopnenie hlbšie preniknúť do predkladaných tajomstiev. No dôležitým momentom sa pre mňa stal očistný charakter pôstu. Vnímal som ho tiež ako prostriedok na dosiahnutie vnútornej premeny, osobnej Paschy, theosis, a to najmä od Veľkého a svätého piatku do liturgie po utierni Vzkriesenia. Vtedy som svoj pôst sprísnil a intenzívnejšie som sa snažil o kenosis, aby som bol počas Trojdnia v čo najvyššej miere zjednotený s Bohom.

Do pôstneho obdobia som vstupoval s nádejou, že pôstom zvíťazím nad niektorými mojimi hriechmi. Samozrejme som sa v boji snažil nespoliehať na seba, ale na Boha. Ale celú štyridsiatnicu sa mi v tomto ohľade nedarilo. Neviem, aké máte skúsenosti vy, no mne sa vyplatilo vydržať. Keď som padol, snažil som sa čo najrýchlejšie zdvihnúť a pokračovať v zápase. Až teraz začínam pociťovať zmenu, dostavujú sa výsledky. Zrejme to tak má byť, že ovocie našej námahy nevyjde na povrch ihneď, ale začne sa ukazovať až po Pasche.

Svoju rolu zohral aj eucharistický pôst v nedeľu. Eucharistia bola mojim prvým jedlom po tom, čo sme utierňou oslávili Kristovo vzkriesenie. Presväté dary by sme mali vyzdvihnúť nad všetky pokrmy, ktoré dávajú silu nášmu telu a vyhradiť im prvé miesto v našom stravovaní. Pôst pred prijímaním má navyše charakter paschálny: človek umiera telu, aby sa znovuzrodil z ducha. Preto je dôležité tento pôst zachovávať.

Samozrejme som sa cez Trojdnie tešil aj na jedlo. No istým spôsobom sa tak toto jedlo (inak posvätené po liturgii) posvätilo slávnosťou Paschy. Stalo sa súčasťou osláv, zaujalo svoje miesto v modlitbe, stalo sa podielom tela na slávnosti Pánovho vzkriesenia.

Snažil som sa čo najstručnejšie a zároveň najvýstižnejšie popísať svoje skúsenosti. No som si vedomý, že to je pohľad jednotlivca. Preto vám budem veľmi vďačný, keď prispejete vlastnými skúsenosťami.

Zaujímavé články a informácie súvisiace s témou:

Zbožštenie – cieľ nášho života

Pôstne pravidlá v našej tradícii