Anastasis

Dnes o jednej hodine nad ránom sa schádzajú grécki mnísi k Jeruzalemskej nadhrobnej utierni. Je to krásna poetická modlitba, v ktorej sa ospevuje a pripomína dielo nášho vykúpenia, dielo siedmeho dňa.

Vo štvrtok sme si pripomenuli Tajomnú večeru, včera sme hľadeli na Krista, ktorý sa uponížil až na smrť na Kríži. Dnes, keďže je sobota, siedmy deň, deň odpočinku, Božie Slovo odpočíva v hrobe. No hoci je na zemi veľké ticho, lebo zem sa zľakla a zatíchla, keď Boh v tele zaspal a zobudil tých, čo spali od vekov (Epifanios), hoci Boh zostúpil do podsvetia, aby “odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil” (Gn 2,2), predsa “z tohto týždňa je najväčšia práve táto svätá a veľká sobota” (Synaxár).

Skutočne je tento deň najväčší spomedzi všetkých dní veľkého týždňa, pretože Boh v tele zostupuje do podsvetia, aby našiel “prvého otca ako stratenú ovcu.” (Epifanios) Božie Slovo zostúpilo na zem, aby zachránilo Adama, a keď ho na zemi nenašlo, až do podsvetia ho zišlo hľadať. (1. statia Neporóčnov, Nadhrobná utiereň)

Hoci na zemi sa učeníci zo strachu pred židmi rozutekali, hoci Jozef z Arimateie zabalil Kristovo mŕtve telo do plátna a pochoval ho do nového hrobu, hoci ženy plakali nad Ježišovým hrobom, duše zosnulých sa spolu s anjelmi už v túto sobotu radovali z Kristovho vzkriesenia.

Pri svojom umučení sa Kristus podrobil zákonom prírody a zomrel ako človek, no ako Boh zomrieť nemohol. “Svojou neporušiteľnou a božskou dušou, ktorá sa smrťou oddelila od tela, schádza i do podsvetia.” (Synaxár) “Anjelske chóry užasli, keď videli, ako toho, čo sedí v Otcovom lone, kladú do hrobu, Nesmrteľného ako mŕtveho.” (Anheľskij sobor) “Kruté podsvetie sa zachvelo, keď ťa videlo, Slnko Slávy, Nesmrteľný, a vydávalo svojich zajatcov náhlivo.” (2. statia) “Keď ťa podsvetie stretlo, roztrpčilo sa. Videlo zbožšteného človeka a hrozným spôsobom zahynulo.” (kánon Jeruzalemskej utierne, 4. pieseň) “Zajali, ale neudržali Jonáša útroby veľryby, lebo zobrazoval Krista, ktorý trpel a dal sa pochovať.” (kánon, 6. pieseň) Hrob totiž nemohol v sebe udržať Toho, ktorého nebesia poňať nemôžu. “Zranilo sa podsvetie, keď do srdca prijalo zraneného kopijou do srdca. Vzdychá ničené božským ohňom.” (kánon, 7. pieseň) “Smrťou smrť usmrcuje, náš Boh, svojou božskou mocou.” “Podvodník seba podviedol, ale podvedeného (Adama) oslobodzuje Božia múdrosť.” (3. statia)

Kristus prichádza k Adamovi a prikazuje mu: “Prebuď sa, ty, čo spíš! Veď som ťa nestvoril na to, aby si bol uväznený v podsvetí. Vstaň z mŕtvych; ja som život tých, čo zomreli. Vstaň, dielo mojich rúk! Vstaň, moja podoba, stvorená na môj obraz! Vstaň, vyjdime stadiaľto! Veď ty si vo mne a ja v tebe; sme jedna a nerozdielna prirodzenosť… Vstaň, poďme stadiaľto! Nepriateľ ťa vylákal z rajskej krajiny a ja ti dám miesto už nie v raji, ale na nebeskom tróne… Ustanovil som cherubov, aby ťa strážili ako sluhovia; teraz urobím, že sa ti budú klaňať, akoby si bol Boh.” (Epifanios)

Niekoľko poznámok k sviatku:

Grécke slovo “Anastasis”, teda Vzkriesenie, vychádza zo slovesa „anistémi”, ktoré má viacero významov. Znamená vstať (zo spánku, z mŕtvych); znova postaviť, obnoviť (vzkriesiť telo); povstať, vzbúriť sa (proti podsvetiu); ale aj rušiť, rozrušiť (brány podsvetia); premiestniť, presúvať (vyviesť duše zosnulých z podsvetia). Ako vidíme, tieto dve slová bohaté na významy boli dobrým základom pre poéziu ospevujúcu Kristovo vzkriesenie.

anastasis3.jpg

Ikona “Anastasis” nezobrazuje moment Vzkriesenia tela, ale Zostúpenie do podsvetia. Nad celým výjavom sa týči životodarné znamenie Kríža, nástroj našej spásy. Kristus stojí oslávený na rozlámaných bránach podsvetia, odetý je do bieleho (alebo zlatého) rúcha, čo symbolizuje jeho Božstvo a jeho Slávu. Okolo neho je nebeská sféra jeho slávy, v ktorej sú často zobrazovaní anjeli kopijami prebodávajúci neresti v podobe temných duchov podsvetia. Na niektorých ikonách je v priepasti zobrazená temná postava smrti a podsvetia, ktorá je zviazaná a držaná anjelmi.

anastasis6.jpg

Kristus drží za ruku prarodičov Adama a Evu, ktorí symbolizujú celé ľudstvo. Za nimi stoja Boží spravodliví, patriarchovia a proroci, Dávid a Šalamún, Ábel, Pánov predchodca Ján. Kristus dvíha prarodičov z hrobu, pomáha im vzpriamiť sa. Človek sa už nemusí hrbiť, môže sa vystrieť pred Pánom a oslavovať jeho meno, pretože Kristus sa ako pravý Boh a pravý človek uponížil a podstúpil smrť na kríži, zostúpil do podsvetia, ktoré ho nemohlo uväzniť a spolu so svojim Božstvom pozdvihol našu padnutú prirodzenosť k svojmu Otcovi.

anastasis5.jpg

Zdroje:

Jeruzalemská nadhrobná utiereň

Epifanios: Kázeň na Kristovo vzkriesenie (PG 43,439-463)

Ján ARTIM: Pravoslávne ikony

VN:F [1.9.7_1111]
Rating: 9.5/10 (2 votes cast)
VN:F [1.9.7_1111]
Rating: 0 (from 0 votes)
Anastasis, 9.5 out of 10 based on 2 ratings

Reagovať

Musíte byť prihlásený pre pridanie komentára.