Reč

„Viete, ako vám stŕpne noha, keď dlho sedíte, alebo keď si ju prisadnete;” hovoril ďalej môj hosť: „keď som bol ešte drobec, nevedel som, ako sa hovorí, keď vám po nohách lezú tie mravčeky. Myslel som si, že keď niekto povie: ‚som unavený,’ myslí tým toto.

Raz som so stŕpnutou nohou prišiel za svojou mamou – ona vtedy ležala – a povedal som jej, že som veľmi unavený. ‚Tak si ľahni ku mne,’ odvetila. Začudoval som sa, ale veril som jej, že to pomáha, keď je človek ‚unavený’. Ale ono to nepomohlo.”

„Koľké sklamanie!” usmial som sa na svojho hosťa.

„Je to len detská spomienka. A toto ‚nedorozumenie’ nemalo žiadne katastrofálne následky. Vlastne nemalo takmer žiadne následky. Ale iná vec ma trápi: Kedy si konečne ľudia budú rozumieť? Hovorím po Slovensky, rovnako ako vy. Ale ak by ste mi vysvetľovali, čo sa vám páči na vašej práci, nerozumel by som vám. Možno keby som bol ekonóm. Nestačí, že som Slovák.”

„Rozumiem! Ľudia sa ma napríklad pýtajú, prečo verím v Boha. Viera už dávno vyšla z módy. Keby som bol napríklad budhista, to by ešte dokázali prijať. Ja by som im to tak rád vysvetlil, ale to človek nedokáže. Neexistujú také slová, ktorými by som to vedel vyjadriť. A tak sa za tých zvedavcov aspoň pomodlím”

„Myslím si,” dodal môj hosť s vľúdnym úsmevom: „že ľudia si konečne budú rozumieť, keď už nebude slov. Slová sú márnosť, detská zábavka.”

Jemne som zvraštil čelo a začal som sa pohrávať s bradou. Môj hosť sa dovtípil, že jeho slová si žiadajú vysvetlenie. Dôkaz nedokonalosti ľudskej reči…

„No napríklad: každý večer ukladám svoju dcérku spať. A keď už spinká, a keď jej dočítam rozprávku, chvíľku sa na ňu dívam a usmievam sa. Aj keď maličká už tvrdo spí, často mi ten úsmev opätuje. Potom jej dám bozk na čelo a moje malé dievčatko sa trošku pomrví, no a potom sa usmeje ešte sladšie.

Viete, ona to cíti… Ten bozk, ten podľa mňa vyjadrí stav môjho srdca výstižnejšie, než tisíce vyberaných slov. A ešte niečím je ten bozk zaujímavý. Je totiž jedno, či svoju dcérku pobozká otec v Indii, v Južnej Afrike, v New Yorku alebo ja na Slovensku. Ten bozk vždy znamená v podstate to isté.”

VN:F [1.9.7_1111]
Rating: 10.0/10 (3 votes cast)
VN:F [1.9.7_1111]
Rating: 0 (from 0 votes)
Reč, 10.0 out of 10 based on 3 ratings

Reagovať

Musíte byť prihlásený pre pridanie komentára.