Piata pôstna sobota sa v byzantskej tradícii volá “akatistová”. V tento deň sa totiž kresťania byzantského obradu modlia akatist (gr. akathistos – nesedavý). Je to ďakovný hymnus k úcte Presvätej Bohorodičky a vždy Panny Márie, ktorého vznik sa datuje k udalosti zázračného oslobodenia Konštantinopolu z rúk Peržanov a Avarov v roku 626.

Verše tohto hymnu sú veľkolepým literárnym i teologickým dielom, hlboko kontemplatívnym, oslavujúcim spojenie materstva a panenstva v Márii. Každý verš, ktorý spieva ľud sa začína biblickým pozdravom “Raduj sa” (gr. Chaire!), ktorým anjel Gabriel pozdravil Pannu Máriu.

V prvej časti akatistu sa nám predostiera počiatok nášho vykúpenia: Zvestovanie Bohorodičke, Máriin súhlas, vtelenie Božieho Slova, návšteva u Alžbety, Jozefove pochybnosti, narodenie Ježiša Krista… až po stretnutie so Simeonom v chráme.

Druhá časť je vyjadrením základov našej viery o Bohorodičke: panenstvo pred, počas i po pôrode, “Božie materstvo”, neustále prihováranie sa Panny Márie u Boha.

V tejto modlitbe možno objaviť aj spôsob, akým vykladala Starú zmluvu Alexandrijská teologická škola. Tá totiž vnímala udalosti Starej zmluvy predovšetkým vo svetle Novej, teda ako predobrazy. Už v piatok večer sa stretávame s niekoľkými predobrazmi v slohách na “Pane, ja volám k tebe” počas liturgie vopred posvätených. Gabriel zdraví Máriu ako Zem panenskú, Nezhárajúci ker, Most vedúci do nebies, Rebrík, ktorý videl Jakub, Božiu nádobu plnú manny, Vyslobodenie z prekliatia a Adamovu modlitbu. V sobotu pridávame k týmto osloveniam ďalšie v tomto hymne a už v prvých spevoch odhaľujeme eleganciu, s ktorou Gréci vedeli vystihnúť tieto “nevysloviteľné tajomstvá” formou poézie:

“Z neba bol poslaný archanjel, aby Matke Boha povedal: Raduj sa! A keď videl, že ty Pane, po jeho slovách berieš na seba ľudské telo, v údive stál a takto ju pozdravil:

Raduj sa, lebo skrze teba k nám radosť prichádza!
Raduj sa, lebo skrze teba pominie prekliatie!
Raduj sa, lebo si pozdvihla padnutého Adama!
Raduj sa, lebo si zotrela slzy Evine!

Raduj sa, rebrík, po ktorom sám Boh z neba zostúpil!
Raduj sa, most, po ktorom ľudstvo zo zeme do neba prechádza!
Raduj sa, zázrak, pri ktorom nenachádzajú slová ani anjeli!
Raduj sa, lebo ty si prinútila démonov nariekať!”

No zmysel tejto modlitby asi najlepšie vystihuje záverečná modlitba kňaza: “Prijmi, najblaženejšia, prečistá Pani a Vládkyňa, Bohorodička, tieto vznešené dary, ktoré patria jedine tebe, od nás, tvojich nehodných služobníkov. Ty si vyvolená zo všetkých pokolení, svojou vznešenosťou prevyšuješ všetko nebeské a pozemské tvorstvo, veď skrze teba k nám zostúpil Pán zástupov. Tvojím prostredníctvom sme poznali Božieho Syna a mohli sme prijať jeho presväté telo a prečistú krv. Preto si blažená z pokolenia na pokolenie, od Boha požehnaná. Jasnejšia si ako cherubíni a vznešenejšia ako serafíni. A teraz, presvätá starostlivá Bohorodička, neprestaň za nás ustavične orodovať…”

Zdroje:

Akatist Bohorodičke

Vybrané texty z pôstnej triode

Zoe – Akatist

Prvých päť piesní vo formáte mp3